|
Optimálne riadenie chemického reaktora
Jozef Jančich: Optimálne riadenie chemického reaktora. Katedra informatizácie a riadenia procesov FCHPT, Slovenská technická univerzita, 2002-05. 55 s.
|
|
Document type:
|
Záverečná práca / Thesis |
|
Attached Files |
Name |
Description |
MIMEType |
Size |
Downloads |
d-13663-2002.pdf
|
d-13663-2002 |
application/pdf |
8.49MB |
0 |
Autor(i)/Author(s) |
Jozef Jančich
|
Názov / Title |
Optimálne riadenie chemického reaktora
|
Fakulta, oddelenie |
Katedra informatizácie a riadenia procesov FCHPT
|
Inštitúcia / Institution |
Slovenská technická univerzita
|
Dátum publikovania / Publication date |
2002-05
|
Typ práce / Thesis type |
diplomová práca
|
Supervízor(i)/ Supervisor(s) |
prof. Ing. Ján Mikleš, DrSc.
|
Počet strán / Total pages |
55
|
Collection year |
2002
|
Jazyk / Language |
slovak
|
Subjects |
290000 Engineering and Technology 290600 Chemical Engineering 290602 Process Control and Simulation
|
Abstrakt / Summary |
CieFom tejto prace bola praktická aplikácia optimálneho riadenia s využitím Youla- Kučera parametrizácie na laboratórny chemický prietokový reaktor. Simulačná časť návrhu riadenia prebiehala bez väčších problémov. Potvrdila sa možnosť jej použitia pri nelineárnych systémoch, ako je napríklad aj chemický reaktor. Veľká výhoda tejto metódy spočíva v tom, že nominálny model riadeného objektu nemusí presne opisovať riadený systém. Jedinou podmienkou je, aby nominálny regulátor stabilizoval nominálny riadený systém. Použitá metóda vylučuje nutnosť presne identifikovať riadený systém, čo je mimoriadne náročné a časovo zdĺhavé. Namiesto toho stačí identifikovať len jeden Youla-Kučera parameter Q. Pri návrhu riadenia touto metódou je potrebné zvoliť nominálny riadený systém, nominálny regulátor, periódu vzorkovania pre identifikáciu, váhový koeficient y/ a počiatočný odhad Youla-Kučera parametra Q, ktorý je vhodné pri začiatku riadenia a tým aj identifikácie pevne zvoliť, kým identifikácia nezačne konvergovať. Upozorňujem, že Youla-Kučera parameter Q, zvolený pri nábehu identifikácie, je možné upresniť po počiatočných simulačných návrhoch. Pri riadení reálneho reaktora sa objavili problémy, ktoré prináša aplikácia na reálne systémy, s výskytom poruchových veličín, ktoré neboli zahrnuté do matematického modelu. Tieto problémy je potrebné postupne odstraňovať a eliminovať vplyvy, ktoré narúšajú riadenie. Jedným z týchto vplyvov bol šum a výkyvy zo snímača teploty reakčnej zmesi. Jeho vplyv sa podarilo výrazne eliminovať použitím filtra. Je pravdepodobné, že zmenou konštánt filtra sa dá ešte viac eliminovať, ale musí sa dbať o to, aby signál nebol príliš skreslený. Ďalší výrazný vplyv je spojený s teplotou chladiacej vody. Na jeho odstránenie jestvuje niekoľko rôznych možností. Použitie termostatu s presnejšou reguláciou a stabilnejším udržiavaním teploty je najjednoduchší spôsob. Iná varianta súvisí s nastavením prítoku zdrojovej cirkulujúcej vody. Ďalej je možné znížiť teplotu chladiacej vody a tým bude relatívna zmena gradientu teploty menšia. Gradient teploty je možné zvýšiť aj zmenou žiadanej teploty, čo však v reálnych aplikáciách neprichádza do úvahy. Napriek určitým problémom pri riadení táto práca splnila svoj cieľ. Niektoré otázky vyriešila, no vytvorili sa aj iné, ktoré je potrebné ešte riešiť. Takisto upozorňuje na niektoré dôležité detaily, na ktoré treba pri reálnych aplikáciách dohliadať.
|
|
|
|