|
Vinylácia alifatických alkoholov
František Čerňanský: Vinylácia alifatických alkoholov. Katedra organickej technológie CHTF, Slovenská technická univerzita, 1999-05. 80 s.
|
|
Document type:
|
Záverečná práca / Thesis |
|
Attached Files |
Name |
Description |
MIMEType |
Size |
Downloads |
d-12856-1999.pdf
|
d-12856-1999 |
application/pdf |
14.70MB |
0 |
Autor(i)/Author(s) |
František Čerňanský
|
Názov / Title |
Vinylácia alifatických alkoholov
|
Fakulta, oddelenie |
Katedra organickej technológie CHTF
|
Inštitúcia / Institution |
Slovenská technická univerzita
|
Dátum publikovania / Publication date |
1999-05
|
Typ práce / Thesis type |
diplomová práca
|
Supervízor(i)/ Supervisor(s) |
doc. Ing. Milan Králik, CSc.
|
Počet strán / Total pages |
80
|
Collection year |
1999
|
Jazyk / Language |
slovak
|
Subjects |
250000 Chemical Sciences 250300 Organic Chemistry
|
Abstrakt / Summary |
Z výsledkov štúdia vinylačných reakcií jednotlivých alkoholov vidieť, že vinylácie príslušných alkoholov je možné realizovať aj pri atmosferickom tlaku acetylénu, ale konverzie alkoholových OH skupín neboli vysoké (max. 4 %). Nízke konverzie OH skupín alkoholov mohli byť spôsobené viacerými faktormi. Jedným z možných faktorov je malé množstvo KOH pridávaného do reakčnej zmesi. Ďalej by stálo za uváženie sledovať konverziu OH skupín v závislosti od množstva pridávaného alkoholu. Zistil som, že sčernanie reakčného systému nie je spôsobené „aktiváciou" katalytického systému, ako uvádzjú autori [16, 17], ale sčernanie je spôsobené v dôsledku prítomnosti vody v reakčnom systéme. Ak som pripravil bezvodý katalytický systém, reakčná zmes nesčernala ani po dlhšom reakčnom čase a navyše bol katalytický systém aktívnejší ako v prípade, keď sa voda neodstránila počas prípravy alkoholátu. Z vyhodnotenia spektier NMR sa ukázalo, že pri vinylácii za podmienok podľa tejto práce (pomer O H v alkoholoch> : : = 25 : 23 : 1; atmosferický tlak) nieje možné pripraviť vinylétery príslušných alkoholov s viac ako jednou vinylovou skupinou. Namiesto toho boli identifikované zložitejšie kondenzačné produkty, napr. typu acetálov alebo oxolánov. Na základe prítomnosti karbonylových skupín možno usudzovať na oxidačný účinok DMSO. Hoci táto práca mala prieskumný charakter, i tak sa dajú prezentovať niektoré technologické úvahy a doporučenia pre ďalší výskum. V budúcnosti by bolo vhodné zaoberať sa vplyvom: • pomeru reagujúcich zložiek, najmä s ohľadom na koncentráciu alkoholu • obsahu vody v reakčnej zmesi • teploty. Dá sa predpokladať, že pri nižšej koncentrácii alkoholu by konverzia hydroxylových skupín bola vyššia (podobne ako v tlakovom postupe prípravy vinylovaného PET podľa [32]). Potom, na základe doplňujúcich experimentov a ekonomických kalkulácii bude možné zvážiť technologickú realizáciu.
|
|
|
|